Útek pred vlastnou hlavou ako cesta k vnútornému pokoju

Autor: Petra Jurečková | 23.5.2019 o 9:00 | Karma článku: 2,49 | Prečítané:  792x

Myseľ človeka je nastavená tak, že potrebuje neustále niečo robiť. Presnejšie povedané - riešiť. Jej úlohou je vyhľadávať problémy v tvojom živote, a vyriešiť ich v tvoj prospech. Akonáhle nejaký problém vyrieši, hľadá ďalší.

Úlohou mysle je neustále niečo riešiť

Myseľ funguje podobne ako žalúdok. Žalúdok je spokojný vtedy, keď je plný a keď  má čo robiť. Ak ho  necháš prázdny, bude sa ozývať, škŕkať, bolieť, a volať po ďalšej potrave. Na to ho máš. Aby strávil všetko, čo doňho prichádza, a znova pripravil priestor na niečo nové, čo doňho príde.

Tvoja myseľ funguje podobne. Neustále potrebuje niečo "prežúvať" a riešiť. Je ako malé dieťa, ktoré keď chvíľu nemá čo robiť, tak vymýšľa. Vedci zistili, že 95% času ľudia premýšľajú negatívne. Nie je to preto, že negatívne myslenie by bolo zábavnejšie, alebo že by toho negatívneho bolo v živote viac. Je to preto, že myseľ sa vracia k nevyriešeným problémom, aby na ne našla riešenia, a aby mohlo nastať to pozitívne. Prioritne si vyberá tie, ktoré sú spojené so silnejšími emocionálnymi zážitkami. To, čo je vyriešené odfajkne a odosiela do priečinka "vybavené". Nevyriešená vec znamená možné ohrozenie pred ktorým ťa chce myseľ ochrániť. Dalo by sa povedať, že myseľ je taký hypermotivovaný orgán v tvojom tele, ktorý potrebuje byť neustále niečím zamestnaný, inak stráca zmysel svojej existencie. Treba ju brať s nadhľadom.

Ty nie si tvoja myseľ

Tvoja myseľ je jedna z mnohých častí tvojho tela. Tvoja myseľ nie si ty. Tak, ako nie si svojou pečeňou, obličkami, žalúdkom, rovnako nie si svojou mysľou. Ona je tu pre teba a má ti pomáhať. Ak sa identifikuješ so svojou mysľou, a cítiš sa tak, že tvoje myšlienky sú to, čo voláš "ja",  staneš sa jej otrokom  a tvoja vlastná myseľ ťa bude zaživa žožierať. Ako, to sa dozvieš nižšie. 

Pozoruj, čo ti myseľ ponúka

Sprav si krátke cvičenie. Ak si niekedy skúšal/a meditovať, budeš mať pravdepodobne skúsenosť s pozorovaním toho, ako tvoja myseľ pracuje. Nemusíš sedieť v tureckom sede. Môžeš to urobiť kdekoľvek. Nachvíľku si len zavri oči a vnímaj svoj dych. Tvoja myseľ bude chvíľku oddychovať a nebude sa jej to páčiť.  Pokús sa na nič nemyslieť. Zakaždým, keď ti napadne nejaká myšlienka, nechaj ju odísť a vráť svoju pozornosť k dýchaniu. Skús to robiť dve minúty a pozoruj, koľko rôznych, nijako spolu nesúvisiacich myšlienok ti tvoja myseľ ponúkne za tak krátku chvíľku. Koľko ich potom vyprodukuje za deň!  Bude náhodne generovať všetko, čo prijala z okolia, a ponúkať ti všetky možné situácie z tvojho života. Bude skúšať, či niečo z toho, čo ti ponúka, bude pre teba dostatočne zaujímavé a ak nie, bude chrliť množstvo iného materiálu, ktorého sa môžeš chytiť. Ak to urobíš, zamestnáš ju a vtedy bude spokojná. Pretože bude môcť začať pracovať. Pre teba. Aby sa o teba (alebo o seba?) postarala.

Nechaj myšlienky s ľahkosťou odchádzať

Všetko, čo ti myseľ ponúka, môžeš, ale nemusíš prijať. Tvoje myšlienky môžu byť ako mraky, ktoré plynú ponad tvoju hlavu a je len na tebe, či sa rozhodneš po nich načiahnúť a uchopiť ich, alebo ich necháš odísť a počkáš na nejakú ďalšiu myšlienku. Pascou je, že myšlienky, ktoré ponúka, sú spojené s emóciami. Akonáhle sa spojí myšlienka s pocitom, začnú sa v tele odohrávať fyziologické  (biochemické) zmeny. Čím výraznejšie budú, čím dlhšie sa budeš niečím zaoberať, tým ťažšie sa z toho vracia nazad.   

To spôsobí napríklad to, že ráno sa zobudíš s dobrou náladou a v kuchyni si pripravuješ kávu. Nič sa nedeje, nič ťa neohrozuje, cítiš sa spokojný/á. Tvoja myseľ príde s ponukou problémov, aby mala čo robiť. Ponúkne ti nový materiál, a s ňou spojenú emóciu, a akonáhle po tejto myšlienke siahneš a tento súbor otvoríš, tvoje telo zaplaví množstvo hormónov, ktorých produkciu táto myšlienka vyvolá.  V priebehu pár sekúnd môžeš z dobrej nálady upadnúť do pocitov depresie, napätia, a podobne. Nezmenilo sa nič. Stále si v tej istej kuchyni, varíš tú istú kávu. Predchvíľou si bol spokojný/á a teraz ti je nanič. Môže za to iba to, že si prijal z ponuky, ktoré ti tvoja myseľ ponúkla. Ona je spokojná, pretože má konečne čo robiť. Ak človek príliš často siaha po myšlienkach, ktoré sú negatívne, a pri ktorých prežíva strach, úzkosť, smútok, či iné negatívne emócie, tak sa v jeho tele budú odohrávať také procesy, ktoré ohrozujú jeho imunitu a zdravie. Je dobré si uvedomovať, keď tieto zmeny nastanú a všímať si, ako  myšlienky dokážu bez príčiny meniť  náladu. Je to len tvoja voľba, ktorým z nich dáš priestor. Nie si svojou mysľou, si jej majiteľom. 

Myseľ chce šetriť tvoju energiu 

Každá myšlienka, ktorú uchopíš, a ktorou sa začneš ďalej zaoberať, spôsobí, že v tvojej pamäti sa aktivujú spomienky, ktoré nejakým spôsobom súvisia a pripomínajú ti to, o čom práve premýšľaš. Všetko, čo je nejak v minulosti spojené s touto myšlienkou, všetky podobné situácie, sa  budú v tvojej mysli, ako súbory v počítači otvárať. Tých súborov  (neurónových spojení) je obrovské množstvo. Otvoria sa všetky riešenia, ktoré si v minulosti vytvoril pre podobné situácie, vyplavia sa všetky pocity, ktoré ti pripomínajú túto situáciu. Úlohou tvojej mysle je šetriť ti energiu. Preto zaloví v zozname riešení z minulosti, ktoré fungovali a boli pre teba nejako užitočné a ponúkne ti v stotinách sekundy riešenie. Ak to necháš plynúť na voľnobehu a nezasiahneš, budeš reagovať naučene a automaticky. Tento proces nachádzania univerzálneho riešenia  sa nazýva generalizácia. Ide o to, aby si nemusel nanovo hľadať nové riešenia, ak dokážeš čerpať zo starých.

Aj v tomto je pasca. Takýto proces môže viesť k tomu, že reaguješ rovnako na podobné situácie, no to, čo v minulosti bolo užitočné už dnes nemusí byť pre teba to najlepšie. Niekedy to môže byť v tvoj neprospech.

Tvoje reakcie nemusia byť odpoveďou na konkrétnu situáciu tu a teraz. V tejto chvíli môžeš reagovať na všetko, čo ti situácia pripomína z minulosti a tvoja reakcia nemusí byť adekvátna. Táto pohodlná cesta tvojej mysle nemusí byť to, čo v tejto chvíli potrebuješ. Možno to, čo potrebuješ viac,  je rozdeliť  si všetky súbory v pamäti na minulosť a súčasnosť,  a oddeliť konkrétnu situáciu od ostatných. Pritom zastaviť svoju myseľ, aby znova nerobila tento proces spájania súčasnosti s minulosťou, a pokúsiť sa vytvoriť také riešenie, ktoré bude užitočnejšie. Ak prinesie požadovaný efekt, tvoja pamäť preňho vytvorí nový súbor a primárne bude po ňom siahať v budúcnosti, ak bude na konci spojený s pocitom uspokojenia. 

To, čo vyvoláva najčastejšie starosti, sú naše vlastné myšlienky. Buď k sebe láskavý/á a chráň svoje zdravie tým, že sa naučíš púšťať ich ponad hlavu bez toho, aby mali na teba dosah. Ak to vyskúšaš, a prinesie to požadovaný efekt, tvoja myseľ to zaznamená a uloží do ponuky riešení. Má tendenciu vracať sa k tomu, čo prinieslo uspokojenie a príjemný pocit. 

Čo môžeš spraviť vždy, keď ťa pohltia negatívne myšlienky a pocity, je toto:

1. uvedomiť si, kde sa práve v tejto chvíliu nachádzaš, a vrátiť sa od svojej myšlienky "nohami na zem" do prostredia, v ktorom si (vrátiť sa z hlavy nazad do sveta)

2. uvedomiť si, že tvoj pocit vznikol z myšlienky, ktorej si sa chytil (a nemusel)

3. uvedomiť si, že nie si svojou mysľou a že tvoja myseľ nie je tvoje "ja"

3. spomenúť si na to, že funkciou tvojej mysle je neustále ti ponúkať materiál na to, aby mala čo robiť a že keď sa ti podarí pustiť nejaké myšlienky preč, o chvíľu ti ponúkne ďalšie a že tak to bude naveky

4. spraviť si krátke dychové cvičenie a pozorovať, ako tvoje myšlienky prichádzajú a odchádzajú a uvedomiť si svoju slobodu rozhodnúť sa, ktoré z nich si vyberieš

5. byť voči sebe láskavý a nenechať sa strhnúť negatívnymi myšlienkami 

6. vždy je lepšie premýšľať o svojej mysli s nadhľadom, ako sa ňou nechať pohltiť - buď nad ňou, vedľa nej, pozoruj ju zvonka, zhora, odkiaľ len chceš, len nie zvnútra "z jej brucha"

7.  odmeniť sa za každý malý úspech, užiť si radosť, vždy, keď to dokážeš, a tešiť z toho, ak sa ti to podarí

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Ako je to naozaj s Pentou? Majetkové pomery v SME sa zmenili

Penta vlastní vo vydavateľstve Petit Press 39,5 percenta akcií.

Dobré ráno

Dobré ráno: Učiteľ masturboval, riaditeľka vyhrešila žiačky

Ako chrániť deti a čo robiť na školách.

Komentár šéfredaktorky Beaty Balogovej

Nehádžeme šípky do fotografií politikov, nemáme zoznamy

Politici majú tendenciu vnímať článok ako organizovanú akciu, ak sú kritizovaní.


Už ste čítali?